Čatajská izba - Dokument

 

Dokument - Čatajská izba SLOVENSKY - ONLINE LINK: https://www.youtube.com/watch?v=pbuH20K9EMU

Document - Cataj Room ANGLICKY ONLINE LINK: https://www.youtube.com/watch?v=a8XpLlUx9uk

1.12.2016 doplnené dve nové fotogalérie umiestnené nižšie.

 

„Kroj považujem za výsostne umelecké dielo, v tradičnej kultúre rovnako dôležité ako ľudová architektúra, pieseň, rozprávka. Kroje tvorili a zdokonaľovali celé generácie ľudových umelcov, až nadobudli svoju vrcholnú formu, s akou som sa stretol po prvej svetovej vojne. Taký kroj je od hlavy po päty, od celku až do poslednej nitky, celou výstavou ušľachtilej krásy, vybrúseného jemného zmyslu pre tvar, farbu, materiál, a priam ideálnou harmóniou všetkých svojich zložiek. Človek v kroji nebol anonymný. Svojím odevom hlásal príslušnosť k určitej dedine, ku konkrétnemu ľudskému a duchovnému spoločenstvu. Zároveň sa cítil byť viazaný jeho zvyklosťami, morálkou a mal povinnosť zachovávať dobré meno svojho spoločenstva. Kroj duchovne spájal ľudí. Každý mal právo nosiť krásny kroj, ktorý ho povznášal, dával dôstojnosť, noblesu.“                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                   Karol Plicka

     

Evanjelický kostol - výšivky                                                   Katolícky kostol - výšivky 

 

Zakladateľky výstavy:  Anna Žehnajová, učiteľka 
                                     Ing. Jana Lantajová

Deň otvorenia Čatajskej izby 05.06.2010.

V prípade záujmu o otvorenie izby mimo oficiálnych termínov otvorenia ,darovanie alebo zapožičanie exponátov  nás kontaktujte na telefónnych číslach: 

Ing. Jana Lantajová :    0915 769 791
Anna Žehnajová  :         033 64 50 115 

S každým darcom je spísaná zapožičiavacia listina.

V expozícii boli použité exponáty zo zbierky Folklórnej skupiny z Čataja a darované alebo zapožičané od občanov: Rášová Viera č.33, Žehnajová Anna Ing.Lantajová Jana, Matovič Milan, Šalkovičová Emília, Senášiová- Fulleková Ľubica, Čičová Darina, Bachratá Mária, Urbanovičová Mária, Pešková- Turcárová Helena, Bakajsová Emília, Lantajová Danica, Melánia Perová, Emília Rášová, Alena Šeďová, Mária Tilingerová, Rastislav Rášo, Mária Rášová, Jarka Senná, Miroslav Chnup, Ingrid Pinkasová, Margita Benkovská, Ivan Brinza, Zdenka Kaláberová, Erika Ingeliová, Mária Róbová, Rudolf Červenka, Marián Fiala, Ing. Elena Privizerová, Terézia Pešková, rod. Sowinská, Jindřich Horák.

Patrí im naša vďaka a dúfame, že po prehliadke výstavy inšpirujeme aj ostatných a naša zbierka sa bude rozrastať. Obecnému úradu Čataj ďakujeme za poskytnuté priestory a Romanovi Rášovi za pomoc pri príprave výstavy. 

O Čatajskej izbe a odeve .

Syntézou viacerých výtvarných prejavov obyvateľov Čataja bol tunajší ľudový odev, na ktorom sa podieľali tkáči, čipkári, krajčíri, pisárky, kresličky ornamentov, vysekávači kartónov pod výšivku a vyšívačky. Azda najvýraznejším dokladom osobitého nadania ľudu je nástenná maľba a výšivka.

Izbu sme sa snažili zariadiť tak, ako to voľakedy bývalo. V rohu prednej izby boli dve veľké lavice, na spôsob dnešnej rohovej. Pred lavicami bol  štvorcový stôl, prikrytý konopným obrusom. Na opačnej strane boli postele, prikryté vyšívanými konopnými  plachtami a vystlané perinami. Medzi posteľami stála truhla, do ktorej sa ukladali šaty. Nad lavicou  visel dlhý vešiak-fogaš s keramickými krčiažkami.

Veľké ozdobné taniere boli  poukladané za hornou lištou. Evanjelici mali na fogaši Položený Tranoscius, Pašie, Funebrál a Bibliu. Na stenách mali povešané maľované taniere, rodinné fotografie a obraz reformátora Dr. Martina Luthera. Ozdobou predných izieb bola perolejová lampa  zavesená nad stolom s tienidlom zo skla alebo porcelánu, bohato zdobeným.

V katolíckych rodinách mali obrazy svätých, taniere a rodinné fotografie. Nad lavicou v rohu mali kultový kút - poličku so soškou svätice. Na bielizníkoch So zásuvkami - šublótmi  mali tiež položené sošky svätých. Zadná izba bola zariadená podobne. Tu sa zdržovala celá rodina. V tejto izbe sa varilo, vyšívalo, páralo perie. 

Zozbierané textílie, nábytok a doplnky v Čatajskej izbe majú nevyčísliteľnú  hodnotu vzhľadom na svoj vek a dokonalé prevedenie. Mnohokrát sa jedná o viac ako storočné  exponáty, ktorých vzhľad  prezrádza ich vek. 

Čatajskú  izbu  sme venovali pamiatke našich predkov, ktorí vo svojich  príbytkoch po ťažkej celodennej robote na roli a v maštali, po večeroch a najmä v zime pri petrolejových lampách,  dokázali vytvoriť svojimi upracovanými rukami  dielo nevyčísliteľnej hodnoty a originality. Kroj a výšivky z našej obce sú jedinečné v celoslovenskom meradle. 

V expozícii boli použité exponáty zo zbierky Folklórnej skupiny z Čataja a darované alebo zapožičané od občanov. 

 

Odev evanjelikov. 

V zimnom období všetky ženy  a dievčatá priadli, šili a vyšívali. Ženy mali po celý rok prácu okolo konopí, ktoré si dopestovali, vymočili , oprali, vysušili, vytrepali, vyčesali , spriadli  a spočiatku aj utkali, neskôr začali v dedine pracovať tkáči.

Konopné odevy sa udržali ako pracovné až do prvej tretiny 20. storočia. Z utkaného konopného plátna  sa robili gate, uteráky, plachty, zástery, obrusy, košele, rukávce, rubáše. Základné odevné súčasti z konopného plátna , okrem rubáša, boli v oblečení evanjelikov svojim vzhľadom podobné ako u katolíkov.

Oblečenie žien sa skladalo z konopného rubáča, konopnej zásceri a konopných rukávcov. Mužský pracovný odev sa skladal z konopných gací a košele. 

Kroj čatajských evanjelikov sa tvarom, charakterom aj farebnosťou sa výrazne odlišoval od obcí trnavského aj pezinského variantu západoslovenského ľudového odevu. 

V zbierke čatajských krojov sú všetky druhy sukní: súkenné-čašké, ktoré sa nosili na sviatky alebo k sobášu. Bohaté dievky nosili zelené sukne s fialovým súkenným živôtikom- životkom  vyšívané slučkovým stehom nazývaným“ koníčkový“.  Chudobnejšie nosili modré sukne s červeným životkom .Postupne s rozvojom priemyslu sa sukne začali šiť aj z delínu, kartúnu a kašmíru. Pre mladé dievčatá sa kupovali látky s červeným podkladom potlačené rôznofarebnými kvetmi. Len na Veľký piatok alebo na smútok sa nosili sukne s modrým podkladom a drobnými kvietkami.

Staršie ženy nosili sukne tmavšie červené, tmavomodré, čierne, kvetované vzory boli menej pestré. Kraj sukne bol bohato štepuvaný- bielou niťou strojom vyšívaným ornamentom  a zakončený všitým šujtášom. Prucleky k nesúkenným sukniam boli z červeného, fialového, ružového, čierneho aksamitu-zamatu. Okolo prieramku, krku a na prednej časti bol obšitý červenými alebo modrými súkenkami, ktoré sa vysekávali priebojníkmi. Prucleky boli bohato zdobené korálkami –granátkami zrkadielkovými, sklenenými, brúsenými ale aj obyčajnými hladkými. Boli našité v podobe ruže, margarétky, hrozienka, srdiečka a tulipánu. Granátkové formy boli obšité flitrami. 

Plátno na rukávce si ženy kupovali na trhu alebo u podomových obchodníkov, nazývalo sa rumborské , neskôr sa plátno prifarbovalo svetličkou. Boli vyšívané hustou výšivkou plochým stehom podľa predkreslenia. Na plátne bola výšivkou pokrytá každá nitka. Odľahčením bol pás hrachoviniek-rezancov. Hrachovinka sa vyšívala cez dve nitky a bola mimoriadne jemná. Na  rukávcoch sa striedali pásy plnej výšivky a hrachovinky alebo pásmi kruhových motívov -vyšívaných pestro-farebných pavúčikov- gatier.

V druhej polovici 19. storočia sa začínajú rukávce vyšívať cez  kartón hodvábnou bielou-bavlnkové rukávce, zlatou ale najmä striebornou niťou- zlatové rukávce.  Na takejto výšivke sa podieľali viacerí. Pisárka predkreslila ornament, zručný muž ornament vysekal a vyšívačka prišila kartón na látku a potom z vrchnej strany ukladala kovovú niť steh za stehom. Látku kovovou niťou neprepichovala, ale ju prichytávala jemnou nitkou. Kartová výšivka bola doplnená plochou výšivkou hodvábom. Nad zápästím sa rukávce zužovali riasením, cez ktoré bol našitý pás s plnofarebnou výšivkou. Vystrapkané zakončenie rukáva bolo spevnené mešterkou. 

Zástery z bieleho plátna sa nosili k súkenným sukniam. Do stredu zástery sa vyšíval pás široký 10 cm , alebo sa vkladala paličkovaná čipka. Spodný okraj bol vyšitý po celej šírke rastlinným ornamentom začínajúcim v strede tulipánom v dvoch alebo troch pásoch. K červeným hodvábnym , kašmírovým alebo kartúnovým sukniam sa nosili čierne zástery z glotu alebo pargalu, výšivka bola plná, pestrá a kontúrovaná, na spodnom okraji zástere. Pásy výšiviek sa oddeľovali  „palicami“ alebo zúbkami. Dĺžka zástere bola ako dĺžka sukne. 

Neskôr sa zástere rozšírili a čiastočne zakrývali boky. Kraj i spodnú časť mala zástera ozdobne obšitú obrubovacím stehom do tvaru zúbkov- tzv. švingloví. 

Jeden oblúk tvoril päť švinglov a v ňom bol rastlinný ornament- ruža, klinček, jahoda , ďatelinka. Na spodu zástere bola výšivka  5 až 8 cm  široká- forma. Zástere sa uväzovali tráčkami. Dievčatám sa vlasy zapletali do vrkočov s bielou šnúrkou, ktorou sa vrkoče previa-zali okolo hlavy - „na zahrádku“. Okolo vrkočov si na sviatky zakladali ružové alebo červené tkaničky z harasu, ktoré sa kupovali od priekupníkov. V zime si uväzovali šatky z bielej bavlny , potlačené drobným farebným vzorom - porciná- lové, na ne si dávali vlniak. Na veľké sviatky sa nosili šatky vyšívané na tyle, plátne  alebo vyšívané cez kartón. 

Hlavným symbolom vydatej ženy bol čepiec. Pod čepcom mali ženy vlasy ovinuté okolo „grgule.“ Predná časť čepca bola vyšívaná, zadnú časť tvorila nazberkaná biela kupovaná látka s pestrou a jemnou vzorkou. Čepiec sa stiahol šnúrkami okolo hlavy. Na sviatky si na ľavú stranu čepca uviazali úzku atlasovú stužtičku. Zlatom a striebrom vyšívané čepce  sa nosili len na svadby a na veľké sviatky. Na ne sa dávali šatky tylové, pod ktorými zlatý čepiec vynikol.

Okolo krku sa nosili vyšívané obojky, ktoré boli prišité k rukávcom alebo samostatné, s nazberkanou paličkovanou čipkou. Zapínal sa na háčik a čipka sa vyložila na pruclek. Vpredu sa uväzovala pestrá atlasová stužka. 

Mužský evanjelický odev . 

Okrem konopných gatí muži nosili v zime tzv. galoti, ušité zo súkna, ktoré mali rázporok prekrytý klinom tej istej látky , ktorý bol prichytený v páse remeňom. Keď  išli muži do kostola ,za tento klin si dávali vyšívaný ručníček. Vyšívaný ručníček dostával ženích od nevesty. Vpredu na stehnách boli nohavice ozdobené modrou šnúrou. Nohavice sa ku členku zužovali a zasúvali sa do čižiem. Nohavice boli aj futrované- podšité barchetom. 

Košeľa bola šitá z jedného kusa plátna ,golier – stojáčik bol vyšívaný plným stehom a zakončený zúbkami. Golier sa viazal štyrmi stužkami- pantlíkmi. Rukáv bol k prieramku prišitý ozdobným stehom. Na sviatočnej  košeli bola15 cm široká,  hustá, plochá, červená kontúrovaná  výšivka s hrachovinkou, spevnená palicou a zakončená paličkovanou čipkou. 

Na košeľu si obliekali muži vesty-prucleki. Siahali po pás, boli  z kvetového materiálu ako ženské sukne. Podkladová farba bola červená. Na zadný diel sa šili tri nazberané kruhy z hodvábnych modrých stužiek, zostavených do tro-juholníka. Kruhy boli prišité slučkovacím stehom vo viacerých farbách. V strede kruhu bol prišitý porcelánový gombík- gondoláš. Okolo kruhu boli prišité súkenká z červeného súkna, nimi bol olemovaný aj celý pruclek. Tmavomodrá stužka bola našitá aj okolo prieramkov. Po oboch stranách prednej časti boli  prišité ozdobné gondoláše. Pruclek bol podšitý  barchetom, zapínal sa na haklíky. Na všedné dni sa nosili prucleky ušité z toho istého materiálu sako nohavice. Ako vrchné oble-čenie nosili muži haleny, kožuchy a kacabaje. V zime nosili na hlave baranice hastrigánky a na sviatok klobúky- širáky s pštrosími-želárovými perami. Počet pier hovoril o bohatstve mládenca. 

V lete sa nosili pantofle alebo sa chodilo naboso. Čižmy nosili muži aj ženy len v zime, v lete len na slávnostné príležitosti – napr. na hody a do kostola. 

Odev katolíkov. 

Základné oblečenie žien sa skladalo z konopného rubáča, konopnej zásceri a konopných rukávcov. Rubáše boli na bokoch a vzadu bohato riasené, pos-pájané širokou výšivkou - formou. Rukávce boli neskoršie šité z rumborského plátna a boli nad lakťom stiahnuté a uviazané šnúrkou. Horná časť bola vyšívaná plným stehom podľa predkreslenia. Na sviatok sa k rukávcom priväzovali samostatné tacle. Boli z jemného bieleho plátna alebo tylu, vyšívaní a ukončené čipkou. Krézel - golier sa tiež stal samostatnou súčiastkou. Výšivka a čipka na golieri bola jemná a golier sa nosil príležitostne. Vo sviatok sa ku krézlu pripínala mašľa  pošitá flitrami a korálkami.

Keď sa začali  kupovať továrensky vyrobené látky, konopné rubáše sa stali  spodným oblečením. Konopné zástery vystriedali zástery z farbenického plátna , glotu a na sviatky aj z hodvábu alebo listeru.

Zástera mala nový tvar, bola širšia a zastrela veľkú časť sukne. Bola bohato nazberaná do úzkeho opasku  a šnúrkami uviazaná okolo pása. Sviatočná zástera sa vyzdobovala strapcami, čipkou alebo slučkovým stehom. 

Sukňa sa obliekala na rubáš a bola z kupovaného súkna zelenej, modrej alebo fialovej farby. Spodný okraj bol obrúbený asi 10 cm širokým pásom červenej farby tak, aby z neho bol na lícnej strane len úzky pásik. Sukňa bola nariasená do fal-dov a časť, ktorú prekrývala zástera bola  ušitá z lacnejšieho materiálu. Pod faldami bol našitý naškrobený tul. Sklady sa formovali špeciálnymi zohrievanými železami- kulmami. Sukne sa šili aj z taškého hedvábu alebo brokátu. Sviatočné sukne mali farbu čiernu, hnedú alebo zelenú so vzormi. Začiatkom 20. storočia sa začali nosiť pod sukne biele plátenné spodnice bohato  riasené a zakončené tzv. mašinovou  čipkou. Pracovné sukne boli z barchetu alebo z kartúna, pod ne sa obliekali spodnice zo svetlejšieho barchetu- barchanice.

Živôtik – pruclek bol zo súkna, pôvodne vyšívaný retiazkoým stehom, bol podšitý  konopným plátnom a bol prišitý k sukni. Neskôr sa nosili lajblíky z brokátu alebo z hodvábu. Na ne sa prišívali ozdobné šnúry. Vpredu sa obe strany lajblíka šnu-rovali. Na okraji boli sklenené gombičky alebo spony.

V zime sa nosili kacabaje zo súkna, gabardénu  podšívané hrubým barchetom. Sviatočné kacabaje boli čierne. Pred zimou sa ženy chránili vlnenými alebo ple-tenými vlniakmi  vo farbách čiernej, hnedej alebo zelenej. Zakončené boli hrubými strapcami. 

Deťom vlasy zapletali na zahrádku, dievčence si vrkoče obtáčali okolo hlavy a viazali šnúrkami, ktoré sa vpletali do vlasov. Na sviatky sa nosili úzke čelenky alebo sa celá hlava pokryla červenými stužkami so žltými strapcami. 

Nevesta mala na hlave dve úzke stužky ozdobené korálkami- libačky a v strede venček z rozmarínu. Vzadu na hlave mala pripnuté vo vlasoch kvietky urobené z bielych ,modrých alebo ružových stužtičiek, medzi nimi vetvičky rozmarínu. 

Širšia stužka vzadu bola uviazaná natrvalo a podšitá flitrami a korálkami. Mladé ženy si ju dávali k čepcu aj po svadbe. Čepce boli biele, s jemnou výšivkou. Čepce z farebnej látky, v ktorej prevládala červená, s naškrobenou čipkou - kul-mou okolo tváre sa nazývali šlochavne. Nosili sa pod tylový, zlatom alebo hod-vábom vyšívaný čepiec. 

V zime nosili ženy na hlave šatky. Na pracovný deň boli šatky kartúnové. Na svia-točné dni boli biele s jemnou výšivkou , zakončené paličkovanou čipkou. Nosili sa aj batistové ručníky s ozdobnými strapcami. Staršie ženy nosili šatky z taškého hodvábu. 

Nevesta nosila aj dlhú obdĺžnikovú šatku pólečku -odzívačku, vyšitú na jemnom bielom plátne alebo tyle. Nemali ju v každej rodine, ale si ju požičiavali. 

V lete chodili ženy bosé alebo nosili pantofle. V zime si obúvali čižmy so zvýše-ným opätkom v tvare  kalíška, podbitý podkovičkou. Sáry boli tvrdé, vzadu na päte štepované. Nohy si balili do onúc, v zime si dávali do čižiem slamu. 

Pôvodným základným mužským odevom boli konopné gate a košele. Široké ruká-vy košele boli všívané tzv. scínkom. Zakončenie rukávov bolo spevnené mešter-kou. Golier bol vyšitý jednoduchým geometrickým vzorom. Sviatočné košele mali výšivku pozdĺž celého rukáva, zakončené boli čipkou. Nosili ich len majetnejší muži. 

Konopné gate boli dolu vystrapkané a spevnené mešterkou. Nosili sa aj ako spod-ná bielizeň. Galoti- nohavice boli ušité z hrubších látok. Zimné boli podšité barche-tom alebo vatelínom. V dolnej časti sa zužovali, aby sa zmestili do čižiem.

Ozdobné lajblíky postupne nahradili vesty, ktoré v lete nosili muži na košeliach. 

V zime si obliekali kabáty rôznej kvality dĺžky. Hlavy si pokrývali v lete širákmi a v zime baranicami. 

  


Zapísala dňa 24.4. 2015 Ing. Jana Lantajová / zdroj Čataj 750, autorky Mária Bagiová a Dr. Jarmila Paličková,CSc./