Poľovnícke združenie Rovina Čataj

Poľovnícke združenie Rovina Čataj bolo založené v roku 1982. Je v ňom združených 23 členov – poľovníkov. Obhospodarujú poľovnícky revír o výmere 1729 hektárov. Ich hlavnou činnosťou je starostlivosť o zver v poľovníckom revíri, prikrmovanie v zimnom období, dovážanie vody do napájačov v lete, starostlivosť o čistotu v Katastrálnom území obce Čataj, organizovanie verejných streleckých pretekov na chate združenia a Katarínskej zábavy. 

Výbor Poľovníckeho združenia pozostáva z nasledujúcich členov: 
predseda  Igor Ingeli
hospodár  Dušan Kaniš
tajomník Jana Brinzová
finančný hospodár Peter Popovič
kynologický referent Jozef Čič
strelecký referent Luboš Popovič
brigádnický referent Miroslav Benkovský
revízor Roman Peško

Úlohy poľovníctva pri tvorbe životného prostredia a pri ochrane prírody.

Poľovníctvo je podľa novelizovaného zákona súhrnom činností zameraných na zachovanie, zveľadenie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva SR. Preto musí poľovníctvo plniť hlavne funkcie ekologické a ochranárske, až potom kultúrne, rekreačné, produkčné a komerčné. Poľovníctvo pomáha spoluutvárať životné prostredie hlavne cieľave­domými zásahmi do prírody: dodržiavaním zásad chovu a lovu zveri, stanovených spôsobov a dôb lovu a ochrany poľovnej zveri. Aby mohlo poľovníctvo racionálne spolu utvárať životné prostredie, musí sa rozvíjať v súlade s celospoločenskými záujmami koordinujúc svoju činnosť s poľnohospodárstvom, lesníctvom a orgánmi štátnej ochrany prírody. Jednotlivé PZ sa snažia dotvárať životné prostredie budovaním ekologicky funkčných plôšok pre zver (remízky, políčka, lúčky, ohryzové porasty...), členitých brehov vodných tokov, čo pomáha vzniku biologicky vy­vážených ekosystémov. Pre poľovníkov je dôležité dodržiavať dohodnuté zásady pre poľovné obhospodarovanie veľkoplošných chránených území (CHKO, NP...). SPZ sa musí snažiť spolu­pracovať pri tvorbe zákonov, dotýkajúcich sa zveri a jej životného prostredia, s príslušnými rezortmi. Pre poľovníka je dôležité poznať poľovnícke a ochranárske právne normy, zabezpečiť a vyžadovať ich dodržiavanie, poznať všetky druhy poľovnej zveri, ich spôsob života, dôležité stanovištia (hniezdiská, tokaniská, rujoviská), ap. Poľovníctvo musí i na úseku osvety viac propagovať ochranu prírody.    

                                                                                                                                      

Posledná pocta malej a veľkej ulovenej zveri.

Vzdanie poslednej pocty ulovenej zveri je prejavom našej úcty k nej. Posledná pocta zveri (malej) sa vykonáva na výradisku ceremoniálom - slávnostným výradom, ktorý má svoje pravidlá. Okolo zoradenej zveri sa urobí obruba z čečiny a na štyroch rohoch sa zapália vatry. V čele stoja funkcionári, oproti nim lesničiari, po pravej strane od funkcionárov stoja strelci, oproti nim honci a personál. Zver sa ukladá na pravý bok - každý 10. kus zveri sa povytiahne o polovicu dĺžky tela. Chrbtami smeruje zver k čelu výradiska. Zoskupuje sa do vyrovnaných radov od najväčšej po najmenšiu v poradí diviak, líška, u malej zveri líška, zajac, bažant. Slávnostné signály, resp. fanfáry si účastníci vypočujú s obnaženými hlavami. Zver na výrade nik nesmie prekračovať. U veľkej trofejovej zveri prejavujeme poslednú úctu aj posledným hryzom, resp. posledným zobom -odlomeným (nie odrezaným) konárikom ihličnatého alebo listnatého stromu z blízkosti miesta uhynutia zveri. Konárik vložíme do papule, resp. zobáka. Ďalší konárik sa položí na telo ulovenej zveri ležiacej na pravom boku tak, že odlomená strana smeruje u samčej zveri k hlave, u samičej naopak (zvýraznenie parožia a materstva).